Byliny

Byliny

Byliny sú doslova uctievané. Na celom svete, všetkými generáciami a vo všetkých podobách. Nečudo, veď podľa prieskumov Svetovej zdravotníckej organizácie je liečenie bylinkami, čiže fytoterapie, najpoužívanejším spôsobom boja s chorobami vôbec. Prikladajú sa na rany, používajú na odvary, jedia, varia sa z nich sirupy, lisujú šťavy, pripravujú masti. Kto pozná ich účinky, má recept na dlhotrvajúci zdravie.

ZNÁME MENÁ LAEBO AKO TO VLASTNE ZAČALO

Dioscorides, Galenos, Avicenna ... Nevoňajú vám tie mená trochu bylinkovo? Dávni fytoterapeuti boli skúmaním vplyvu rastlinných látok na zdravie posadnutí. A to je dobre. Vďaka nim vznikla rada užitočných herbárov a prírodopisy rastlín. Môžeme z nich čerpať dodnes. Prvé zmienky o liečení pomocou rastlín sú datované do obdobia 3000 rokov pred naším letopočtom. Sumerské hlinené tabuľky obsahujú dokonca celý návod na výrobu liečivého prostriedku. Jeho základom bol cesnak, ako posilňovač imunity a ochranca pred nákazlivými chorobami. Staroveký Egypt písal dejiny fytoterapie na papyrusy, v Číne v tom čase vznikol obsiahly bylinkár. Herbár o troch tisícoch položkách si v 10. storočí pred naším letopočtom viedol dokonca aj židovský kráľ Šalamún.

Byliny fascinovali Aristotelova žiaka Theoprasta (Biológia rastlín), gréckeho lekára Dioscorida (O liečivách) aj Galena. Ten zahrnul svoje poznatky do mnohých herbárov a spisov. V stredoveku sa bylinkárstvu venovali obyvatelia kláštorov ako trebárs abatyše Hildegarda. V Perzii svojimi botanickými znalosťami vynikal takpovediac Avicenna (Ibn Sina).

A tak by sme mohli pokračovať. V 16. storočí vstúpil do dejín Alchemik a filozof Paracelsus a položil základy farmácie. K rastlinným a živočíšnym liečivám tak pribudli látky získavané chemickými cestami. Ani on ale osvedčené staré prípravky neodmietal.

Naspäť k prírode

Babky bylinkárky nehovorili nadarmo: Nie je bylina, aby na niečo nebola. Skutočne snáď každá rastlina, či už poľné, lesné či lúčne, môžu nášmu zdraviu priniesť cenné benefity. Tak prečo ich nevyužiť. Skúseností s koreňmi, listy, plody aj kôry mnohých zástupcov flóry sú tisícročné.

Cievne sústava: Kto trpí kŕčovými žilami, tomu uľaví pestrec. Usadzovanie cholesterolu v cievach zabráni a mŕtvici predíde pravidelné užívanie gotu kolesami, na vysoký tlak je odporúčaný ľubovník.

Tráviaca sústava: Črevné ťažkosti, bolesti žalúdka a nadúvanie pomáha zvládať šalvia. Pri hnačke, ale aj zápche sa osvedčuje harmanček.

Vylučovacia sústava: Produkciu žlče podporuje nana mäta, močopudne pôsobí pupočník aj žihľava, látkovú výmenu naštartuje a žlčových kamienkov zbaví pestrec. A toxíny vyplaví citrónová tráva.

Nervová sústava: Pokiaľ bojujete s nepokojom, nespavosťou a stresom, siahnite po listoch moringy. Pamäť podporíte odvary z ginkga, životnú energiu dodá jiaogulan.

Rozmnožovacia sústava: Ťažkosti spôsobené klimaktériom upokojuje kotvičník. Pohybová sústava: Bolesť svalov a kĺbov zaháňa škorica, hojenie spojivového tkaniva napomáha pupočník.

Koža: Je všeobecne známe, že skvelé výsledky pri ekzémoch, popáleninách alebo plesniach možno dosiahnuť potieraním rán žihľavovým odvarom. Dezinfekčné a liečivé účinky má tiež nana mäta alebo harmanček.