PISTÁCIOVÁ LAHODA - zelený čaj

Nálev a chuť čaju

Základom zeleného čaju Pistáciová lahoda je Sencha, vďaka ktorej má nálev svetlo žltú farbu a príjemnú vôňu. Rovnako ako v nej, aj v chuti sa objavujú trávnaté, slabo zvieravé tóny klasických zelených lístkov doplnené o chuť sladkých jabĺk, pistácií a kokosu.

Pôvod čaju

Sencha je síce čaj typický pre Japonsko, v Číne ho však vedia taktiež skvelo! Patrí k tým, čo môžete piť od rána do večera a nikdy vás neomrzí. Pretože je jemná a veľmi lahodná. V Číne Senchu zvyčajne produkujú plantáže provincií Yunnan, Fujian alebo Zhejiang. Ide o tradičné záhrady, v ktorých je na kvalitu pestovania čajovníkov čínskych (Camellia sinensis) aj spracovanie ich lístkov kladený mimoriadny dôraz. Najlepší zber je jarný, s označením First Flush, Superior alebo Schincha. Spracovaný list sa vyznačuje tvarom plochých, až 2centimetrových ihličiek. Vonia trávovo a sladkasto.

Tento obľúbený zelený čaj nie je v zmesi Pistáciová lahoda samozrejme sám. Nesmú v nej chýbať pistácie, plody pistacie pravej (Pistacia vera), ktorá rastie predovšetkým v Ázii a Spojených štátoch amerických. Ide o opadavý strom menšieho vzrastu so sivou kôrou a sivozelenými listami. Z nenápadných kvetov sa vyvíjajú plody veľké zhruba 2,5 centimetra. Majú hladkú škrupinu ukrývajúcu zelené semeno. Pistácie sa zberajú v septembri a októbri. Kvôli vysokému globálnemu dopytu sa "pistáciovníky" pestujú v kontrolovaných sadoch. Stromy rodia zvyčajne každý druhý rok, špičkovej produkcie dosahujú 20 rokov po zasadení. Pistacia pravá je náchylná na rôzne infekcie, hubové choroby, zle tiež znáša chlad a sucho. V roku 2017 predstavovala svetová produkcia pistácií 1,1 milióna ton, v najväčšom objeme sa na nej podieľal Irán a USA (75%), Čína, Turecko aj Sýria.

Pistácie majú značný nutričný ​​potenciál. Sú bohatým zdrojom energie, vlákniny a tiež minerálnych látok (vápnik, železo, horčík, draslík) aj vitamínov (B6, B5, C, K). V porovnaní s ostatnými orechmi majú pistácie menej tuku a viac draslíka a vitamínu K.

A ešte niečo: Pistácie nie sú žiadnym novodobým objavom. Historici preukázali, že boli súčasťou bežnej potravy ľudí už v roku 6750 pred naším letopočtom, a to v Sýrii. Do Talianska ich priviezol rímsky prokonzul Lucius Vitellius starší. Existujú tiež správy, že Európa pistácie poznala už v dobe neskorej antiky.

Vychutnajte si teda čaj s orieškami, ktoré mali v obľube naši dávni predkovia. Pistácie, ako vidno, nestarnú. Dnes si ich doprajeme čerstvé, pražené, solené, v zmrzline, baklave, čokoláde, ale aj v údeninách alebo šalátoch. Je načase ochutnať, aké kúzla predvedú v čaji.