Ruža - okvetné lístky

Nálev a chuť byliny

Ruža - okvetné lístky dávajú po zaliatí horúcou vodou nálev svetlo žltej farby s výraznou, sladkou arómou ruží. Chuť je, ako inak, kvetinová, ružová, sladkastá, zároveň jemná až zamatová.

Pôvod byliny

O ružiach (Rosa) by sme mohli napísať naozaj dlhý článok. Veď nás sprevádza od staroveku, podľa dochovaných nálezov ich ľudia pri svojich domovoch vysádzali dokonca 4-6 000 rokov pred naším letopočtom, a to v Mezopotámii, potom aj v Perzii, Egypte alebo Číne.

Do dnešného dňa bolo vyšľachtených až 30 tisíc kultivarov, takže z prapôvodnej rastliny vznikli napríklad ruže, ktorým hovoríme čajové, čínske, bourbonské, noisettky alebo pernetky. Medzi modernými krížencami potom nájdeme čajohybridy, polyantky, grandiflory a ďalšie. Vidíte, že o ružiach by sme naozaj mohli hovoriť dlho. Skúsme ale zhrnúť to najdôležitejšie. Ide o kríkovité rastliny, obvykle opadavé. Môžu byť plazivé, poliehavé, rovnako ako môžu vytvárať dlhé pevné prúty. Vo väčšine prípadov majú ostne, listy so zubatými okrajmi a kvety najrôznejších tvarov a farieb. Divoké ruže bývajú biele, ružové aj fialové, šľachtené potom napríklad aj žlté či oranžové. Hoci mnoho odborníkov venovalo obrovské úsilie vyšľachteniu ruže modrej, a dokonca aj čiernej, zatiaľ nedosiahli výrazné úspechy. Plodom ruží je šípok.

Prirodzeným stanovišťom ruží je severná pologuľa, naraziť na ne môžete dokonca aj za polárnym kruhom. Rastú na miestach s dostatkom svetla, na živiny nebývajú príliš náročné.

Pokiaľ ide o využitie, okrem šípok sa týka práve aj okvetných lístkov. Obsahujú aromatické silice, takže sa z nich vyrába napríklad ružový olej, používajú sa ako súčasť parfémov, mydiel a ďalších kozmetických prípravkov. Napomáhajú k normálnemu stavu pokožky, k duševnej rovnováhe, menštruačnému a menopauzálnemu komfortu, ale aj k normálnej činnosti kardiovaskulárneho systému a tráveniu aj vylučovaniu.