Čaj je nápoj bohov, dlhovekosti a radosti. Môže byť aj váš!

Toľko legiend a príbehov sa snáď nerozpráva o žiadnej inej ľudskej činnosti. Všetko, čo sa točí okolo čajových lístkov, je opradené malými i veľkými záhadami. Ich objavenie, rituály prípravy, kultúra. Čaj je jednoducho zaujímavý po všetkých stránkach. O jeho účinkoch a skvostnej chuti sa rozprávajú príbehy už bezmála päť tisíc rokov. Prapôvodne boli slovom čaj (japonsky OCA alebo Rjokuča, čínsky Lucha) označované len lístky čajovníka čínskeho, stále zeleného kríky subtropického až mierneho pásma. Nech už ho tri tisícky rokov pred naším letopočtom našiel čínsky cisár Shen Nung, alebo to bol v roku 495 japonský hlásateľ budhizmu Svätý Bodhidharma, na každý pád vznikol fenomén, aký nemá na svete obdobu.

Najprv sa čaj podával iba na cisárskom dvore a bol len zelený. V 14. storočí sa začalo experimentovať s krížením čajovníkov, hľadaním nových chutí a foriem spracovania. Ešte v 17. storočí bol čaj predávaný výhradne v lekárňach. Vtedy ľudia zisťujú, že východná medicína funguje, a dopyt po čaji prudko rastie. Nejde už len o nefermentované zelené lístky čajovníku, ale tiež čaje čierne, Oolongy, Rooibos, Honeybush, byliny a ich zmesi.

Sypaný čaj a jeho účinky na zdravie zaujímajú lekárov a vedcov. Štúdie preukazujú, že neobsahuje žiadne kalórie, výborne zaháňa smäd, ľahko povzbudzuje a pomáha pri najrôznejších problémoch. Európa, Amerika i Austrália je čajom fascinovaná. Ázia veľmi dobre vie, aký poklad svetu prináša.

Dva čajovníky, stovky chutí

Vždyzelený ker rodu Camellia, čeľade čajovníkovitej sa vyskytuje v dvoch pôvodných druhoch Camellia sinensis čajovník čínsky a Camellia assamica čajovník indický. Pestujú sa najmä v Ázii alebo Afrike, nezriedka sú krížené. Asi polovicu svetovej produkcie čajov zaisťujú Čína a India. Z lesklých a oblých čajových lístkov sa vyrába zelený čaj, čierny čaj, biely čaj, Oolong a Pu Erh.

Čím vyššie sú položené čajové záhrady, tým je zber kvalitnejší. Prvýkrát sa lístky môžu šklbať na štvorročných kríkoch, a to tromi spôsobmi: štandardná úroda (dva lístky a jeden listový púčik), stredný zber (tri lístky a jeden púčik) a hrubá zber (štyri lístky a púčik). Čajovníky môžu rásť 40-100 rokov. Spracovanie čajových lístkov má rad podôb. Záleží na regionálnych zvyklostiach a typoch čaju. Vždy ale zahŕňa štyri kroky zavädnutí lístkov, zvinovanie, fermentáciu a sušenie. Čierne čaje sú fermentované, zelené a biele vôbec.

Biely čaj sa vyrába z prvých čajových lístkov, horných, ešte nerozvinutých. Ide o puky pokryté krátkymi bielymi chĺpkami (tipsy). Podľa nich má čaj názov. Pochádza z prvej jarnej úrody, ktorá prebieha pred obdobím dažďov a je veľmi krátka trvá len niekoľko týždňov. Biely čaj sa suší, ale nefermentuje, spracováva sa minimálne, takže si zachováva originálnu čistotu. Vyrába sa predovšetkým v Číne, na Cejlóne a tiež napríklad v africkej Keni. Výluh má farbu svetlej slamy a skvelé preventívne účinky. Tiež odbúrava tuky a prospieva srdcu.

Mnoho ľudí si myslí, že zelený čaj pochádza z inej rastliny ako čaj čierny. V skutočnosti majú rovnaký zdroj - čajovník, len sú inak spracované. Zelený čaj sa po zbere nechá zavädnúť a ošetrí sa buď parou, alebo nahriatím na veľkých panviciach. Tým dôjde k zastaveniu oxidácie enzýmov. Čaj si uchová farbu a prirodzenú arómu i chuť. Jeho výluh býva iskrovo žltý až tmavo jantárový. Zelený čaj je obľúbený v Číne a v Japonsku, stáva sa stále populárnejším aj na Západe. Sú mu pripisované mnohé zdravotné benefity, napríklad posilnenie imunity, regulácia krvného tlaku a detoxikácie.

V prípade, že sa čajové lístky fermentujú, vzniká čierny čaj. Počas fermentácie je šťava listov vystavená pôsobeniu kyslíka, ktorým sa mení farba listu zo zelenej na čiernu a tiež chuť a aróma. Nálev má často mahagónovú až veľmi tmavú farbu. Slávne čierne čaje produkuje India nebo Cejlón. Medzi ich vlastnosti patrí povzbudzujúci efekt, lieči prechladnutie a pôsobí antibakteriálne.

Pochutnajte si na ovoci

Meno čaj dávame aj nálevu pripravenému z rôznych častí ovocia alebo iných rastlín a bylín. K príprave týchto nálevov ovocných čajov sa používajú obvykle sušené kúsky ovocia, pridáva sa korenie a byliny. Z ovocných zložiek je najčastejšie zastúpené jablko, plody šípok, ibištek, jahody, maliny, ananás a pomaranč, ale v menšom množstve samozrejme aj ďalšie druhy. Lahodnú chuť i vôňu týmto ovocným čajom zvyčajne pridáva korenie (škorica, aníz) alebo bylinky (materina dúška, citrónová tráva, zázvor). Ovocné čaje možno piť teplé aj studené, vyznačujú sa bohatou ovocnou vôňou a chuťou, neobsahujú kofeín. Pretože sú plné vitamínov a antioxidantov, podporujú obranyschopnosť, sú protizápalové a zlepšujú krvný obraz.

Nie je bylina, aby na niečo nebola

Bylinné čaje sa pripravujú z častí bylín, ich zmesí alebo kombináciou bylín s pravým čajom. Bylinky sa tiež pridávajú k ovociu, pričom ich obsah by mal tvoriť minimálne 50%. Bylinám sa tradične pripisujú liečivé účinky. Ich znalosť sa prenáša z generácie na generáciu a je tiež stredobodom pozornosti mnohých vedeckých štúdií. Za týmto účelom sa účinné zložky bylín extrahujú a koncentrujú, aby ich bolo možné sledovať v dostatočne preukaznej dávke. Je overené, že bylinné čaje okrem iného liečia infekcie, podporujú trávenie a upokojujú.

Čaje nečaje

Úplne osobitnú kategóriu tvoria čaje, ktoré sa vyrábajú z kôry juhoamerických stromov (Lapacho), vetvičiek a lístkov juhoafrického kríku (Rooibos, Honeybush) alebo listov juhoamerických stromov (Maté). Každý má špecifickú technológiu výroby a unikátne zdravotné prínosy. Patrí medzi ne napríklad stimulácia látkovej výmeny, detoxikácia aj liečba nádorových ochorení.