REBRÍČEK KVET- bylina

Nálev a chuť byliny

Odvar z rebríčka má svetlú farbu a zvieravú horkastú chuť.

Pôvod byliny

Nenápadná bylina, ktorú ľahko miniete pohľadom alebo horšie, budete ju považovať za burinu. A pritom sa na ňu už odpradávna spieva len samá chvála. Jej drobné päťlisté kvety tvoria krásnu bohatú korunu najčastejšie bielej, ružovej či červenkastej farby. V rozpuku ich nájdete v období od mája do augusta a vôňou Vám potom môžu pripomenúť chryzantémy. Prirodzeným prostredím pre rebríček je pôvodne severná pologuľa od Ameriky cez Európu až po Áziu. Postupne sa ale rozšíril aj do zvyšných oblastí a prispôsobil sa rozličným miestam. Nájdete ho tak nielen na lúkach a v lesoch, ale aj na horách, okolo pobrežia či dokonca v púšti.

Slovenský názov rebríček vychádza zo slova rebrík. Rastlina, ktorá dorastá až 80 cm, svojou štíhlou stonkou so striedavo rastúcimi lístkami pripomína starú podobu rebríka s jedným nosníkom a stupienkami po stranách. Väčšina názvov sa ale odkazuje na jeho schopnosti zastavovať krvácanie.

Či už sa jedná o spomínaný latinský názov podľa bájneho Achilla a rany bojovníkov utŕžené v Trójske vojne alebo o zranenie remeselníkov (anglicky sa rebríčku okrem iného hovorí Truhlárová tráva). Môžete naraziť aj na ľudové pomenovanie korenie chudoby. Pre pikantnú, spočiatku sladkastú chuť s ľahko nahorklým koncom, sa jeho listy pridávali do pokrmov už od 17. storočia. V kombinácii s vresnou a limonkou sa z neho varilo napríklad pivo. Z kvetov sa potom pripravoval veľmi obľúbený čaj. Nálev možno tiež pridať do kúpeľa, kde prospeje Vašej pleti a osvieži myseľ. Ak Vám rastie rebríček na záhrade, môžete byť právom pyšní - máte kvalitnú pôdu bez škodlivín. Aj zástupcovia vtáčej ríše využívajú radi túto bylinu pre stavbu svojich hniezd. Funguje totiž ako ochrana pred parazitmi a ďalšími škodcami.