BAZALKA LIST (Ocimum basilicum)

Nálev a chuť byliny

Bazalka chutí korenisto sladkasto. Nie je v nej nič zvieravé, ale je veľmi aromatická a výrazná. V sušenom stave časť svojich intenzívnych tónov stráca, napriek tomu ju spoznáte na prvé ochutnanie. A to aj v čajových zmesiach. Nálev má svetlo žltú farbu a príjemnú vôňu.

Pôvod byliny

Botanici rozlišujú skoro 70 druhov bazalky. Rastlina z čeľade hluchavkovitých sa prirodzene vyskytuje v Afrike a Južnej Amerike, vybrané druhy sú ale pestované na celom svete.

Konkrétne bazalka pravá (Ocimum basilicum) sa do strednej Európy dostala pravdepodobne z Prednej Indie v 16. storočí. Ide o 20-40 centimetrov vysokú bylinu, jednoročnou, v niektorých prípadoch zplaňujícu. Stonka je lysovitá, listy podlhovasté a vajcovité, niekedy so zubatými okrajmi. Bazalka pravá kvitne bielo od júla do septembra, jej plodmi sú takzvané tvrdky - plod rozpadajúce sa na 4 suché plody.

Pokiaľ ide o stanovište, dobre sa bazalke darí na teplých a slnečných miestach. Má rada kyprú a živinami bohatú pôdu, semená sa vysievajú v marci.

Pre gastronomické alebo liečiteľské použitie sa zberá vňať aj s listami, a to 2-3x ročne. Ideálny čas zberu je medzi 11. a 14. hodinou, kedy je v rastline maximum esenciálnych látok. Sušiť by sa bazalka mala v tieni, buď vo zväzkoch alebo rozložená na sitách. Správne zaschnutá má tmavo zelenú farbu.

Bazalka je mimoriadne populárna už od čias starovekého Grécka. Vtedy bola okrem iného používaná na liečenie uštipnutia hadom alebo Škorpiónom. Dnes sa uplatňuje ako korenie so širokým uplatnením a tiež ako liečivka.