Benedikt lekársky, Čubet vňať (Cnicus benedictus L.) - bylina

Pôvod byliny

Hovorí sa mu rôzne – benedikt lekársky, čubet, krasovlások či požehnaný bodliak. S posledným pomenovaním sa spája legenda o Karlovi Veľkom. Jeho armáde hrozila počas bojov morová nákaza. Vojavodca chcel bitku vzdať a stiahnuť sa, keď sa mu podľa povesti zjavil anjel a poradil mu, aby vystrelil šíp. Tam, kde dopadne, nájde rastlinu, ktorá jeho vojakov ochráni. A práve tam mal vyrásť čubet - bylina, ktorá si od tej doby nesie povesť "požehnanej".

Benedikt lekársky (Cnicus benedictus L.) je jednoročná bylina z čeľade hviezdicovitých. Na prvý pohľad zaujme divokým vzhľadom. Má pevnú, vetvenú lodyhu dorastajúcu do výšky 60 centimetrov, hlboko vykrajované listy so zubatými okrajmi a jemnými ostňami a nápadné žlté kvety, ktoré pripomínajú malé strapaté bodliaky. Celá rastlina pôsobí robustne a trochu drsne, čo dobre zodpovedá jej výrazne horkej chuti.

Prirodzeným domovom benediktu je oblasť Stredomoria. Darí sa mu predovšetkým na slnečných, suchších stanovištiach s priepustnou pôdou. Nájdete ho na kamenistých svahoch, lúkach alebo okrajoch polí. Postupne sa rozšíril aj do ďalších častí Európy a dnes je pestovaný aj ako liečivá bylina na menších plantážach aj v bylinkových záhradách.

Zberá sa predovšetkým jeho vňať, a to v období plného rastu, kedy obsahuje najviac cenných látok. Po zbere je potrebné ho šetrne sušiť pri nízkych teplotách, obvykle okolo 30 °C, aby si zachoval typickú horkú chuť aj biologicky aktívne zložky. Práve tie stoja za tým, že sa benedikt po stáročia objavuje v tradičnom bylinkárstve a bol súčasťou mnohých starých bylinných zmesí podporujúcich trávenie.

Vňať benediktu obsahuje napríklad:

• seskviterpénové laktóny,
• flavonoidy,
• třísloviny,
• silice,
• slizové látky,
• minerálne látky a stopové prvky.

Odvar z benediktu môžete v rozumnej miere konzumovať po dobu 6-8 týždňov, potom radíme prestávku. Neodporúčame ho však tehotným ženám a ľuďom, ktorí užívajú medikáciu znižujúcu prekyslenie žalúdka.