Cordyceps Sinensis BIO huba (Cordyceps Sinensis Mycélium) prášok

Nálev a chuť houby

Prášok z huby Cordyceps sinensis BIO (Cordyceps sinensis mycélium) nechutí vôbec zle. Je jemný, trochu zemitý a ľúbo orieškový. Pravda, aj mierne nahorklosti sa dočkáte, tá je však prijateľná a celkový zážitok nijako neruší. Jemný púder si môžete nasypať do kaše, smoothie alebo polievky, hodí sa aj ako súčasť čaju.

Pôvod houby

Huba ako táto má dlhú a bohatú históriu. Možno by stálo zato si o nej niečo povedať.

Na jej začiatok sa musíme pozrieť do Číny, kde Cordyceps sinensis začali využívať pred viac ako tisíc rokmi. Prvé písomné zmienky pochádzajú z obdobia dynastie Tang (618–907 n. l.) – vtedy hubu označovali ako „zriedkavý klenot prírody“ a spájali ju s dlhovekosťou a vitalitou. Prístup k nej mali predovšetkým členovia cisárskeho dvora a vyššej triedy, pretože jej zber a príprava boli časovo náročné a nákladné. Cordyceps tak symbolizoval luxus a bol cenený ako symbol zdravia a vitality.

V období dynastie Ming (1368 – 1644) získal Cordyceps sinensis ešte väčšiu popularitu. Lekári dynastie Ming, medzi nimi aj slávny Li Shizhen, ktorý je autorom rozsiahleho herbára Bencao Gangmu (Compendium of Materia Medica), považovali Cordyceps za jednu z najcennejších prírodných látok. Li Shizhen popisoval Cordyceps ako posilňovač pre telo aj myseľ a odporúčal ho ľuďom, ktorí potrebovali rýchlo zregenerovať sily. Tibeťania a obyvatelia Nepálu, kde Cordyceps tiež rastie, vnímali hubu ako dar bohov. Podľa tibetských legiend si miestni pastieri všimli zvýšenú vitalitu a zdravie svojich zvierat, ktoré sa pásli na miestach, kde sa Cordyceps vyskytoval. Táto skúsenosť ich inšpirovala, aby sami začali hubu používať. Stala sa tak súčasťou rituálnych praktík, ľudia ju spracovávali do čajov a tinktúr.

V 20. storočí sa Cordyceps sinensis dostal aj do hľadáčika západného sveta. V superlatívoch sa o ňom začalo hovoriť v roku 1993. Čínsky ženský bežecký tím vtedy na majstrovstvách sveta prekonal niekoľko rekordov a jeho tréner uviedol, že športovkyne používali práve Cordyceps.

Nemenej interesantný je aj životný cyklus huby - parazituje totiž na larvách hmyzu, najmä mor rodu Thitarodes. V počiatočnej fáze larvu infikuje a postupne ju svojim mycéliom úplne pohltí. Na jar z mumifikovaného tela larvy vyrastie plodnica huby, ktorá je tmavo hnedá až čierna, štíhla a dosahuje dĺžku 4–10 centimetrov.

Cordyceps sinensis obsahuje množstvo bioaktívnych látok, patria k nim polysacharidy, cordycepín, adenozín, steroly a esenciálne aminokyseliny.