Gruzínsky oolong Guria

Nálev a chuť čaju

Gruzínsky oolong Guria dáva nálev medovej farby. Chuť je možné popísať ako hladkú, maslovú, po ovocí kyselkavú a po korení piepornú. Čaj vonia sladko, kvetinovo. Tento oolong patrí k čajom chuťovo mimoriadne atraktívnym. Hodí sa k celodennému popíjaniu a najlepšie si ho „užijete“ bez dochucovadiel. Gruzínsky oolong Guria odporúčame vyskúšať ako horúci, tak aj ako ice tea.

Pôvod čaju

Gruzínsko (miestni ho označujú ako Sakartvelo) patrilo kedysi k čajovým veľmociam. Na svetovej priečke producentov čaju zaujímalo štvrté miesto a nebolo domácnosti, ktorá by nepoznala pravý gruzínsky čaj. To sa zmenilo po rozpade ZSSR, ktorý priniesol problémy v mnohých odvetviach vrátane čajového priemyslu. Teraz sa ale gruzínski farmári vracajú k silnej tradícii, obnovujú chátrajúce plantáže a v režime organického poľnohospodárstva pestujú nové čajovníky. Presne tak to robia v regióne Guria, z ktorého sme Gruzínsky oolong Guria priviezli.

Ide o oblasť na západe Gruzínska oplývajúcu úchvatnou prírodou. Klíma je vlhká, subtropická, letá aj zimy bývajú pomerne mierne. Guria je častým cieľom turistov, ktorí prichádzajú obdivovať jej lesy, minerálne pramene, piesočné pláže, ale aj alpské lúky a vysoké hory. Na rozlohe 2 tisíc štvorcových kilometrov sa nachádza ako nížina, tak svahy pohoria Meskheti. Pretože región zároveň obmývajú vlny Čierneho mora, disponuje jedinečnou klímou, ktorá prepája teplý morský a chladný horský vzduch, a priemernou ročnou teplotou 12-14 ⁰C. To čajovníkom náramne svedčí.

Ďalšou zvláštnosťou regiónu Guria je, že v ňom rastú čajovníky Camellia sinensis Kolkheti. Meno táto varianta získala zrejme podľa Národného parku Kolkheti, ktorý zaberá značnú časť oblasti. Ide o kríky so špeciálnymi génmi, o ktorých odborníci tvrdia, že majú veľký potenciál, pokiaľ ide o možnosti šľachtenia. Sú vysádzané pod pavlovniami, veľmi krásne kvitnúcimi, asi 20metrovými stromami. Čajovníky vďaka tomu rastú chránené pred vetrom aj ostrým slnkom a zároveň majú dosť vlhkosti a tieňa. Aby tej krásy a vône nebolo málo, pokrývajú pôdu pod pavlovniami koberce modrých nezábudiek. Guria je jediným gruzínskym regiónom s takým úžasným prepojením čajovníkov, pavlovnií a kvetov, ktorým miestni nepovedia inak ako Kesane.

Lístky robotníci šklbú ručne za presne stanovených podmienok, teda pri ideálnej vlhkosti vzduchu a teplote. Nechávajú ich krátko zavädnúť a potom ich niekoľkokrát prehadzujú vo veľkých košoch. Narušia tým ich bunkovú štruktúru a spustia proces prirodzenej oxidácie enzýmov. Ide o takzvané vytriasanie zelene, ktoré ukončia prudkým zahriatím čaju.

Nakoniec zaujímavosť: s lístkami tejto špecifickej varianty Camellia sinensis Kolkheti experimentujú napríklad škótski výrobcovia ginu. Špeciálnu edíciu destilovanú s 12 rastlinami, medzi ktorými nechýbali borievka, koriander alebo pomaranče, obohatili čiernym čajom z tejto varianty. Gin vraj tak získal ľahkú arómu medu a jabĺk.