HERCAMPURI - bylina

Nálev a chuť čaju

Nálev Hercampuri má svetlo žltú až jemne zelenkastú farbu. Vonia decentne trávovo, trochu ako hrach. Chuť je výrazná, silno horká.

Pôvod čaju

Hercampuri (číta sa erkampuri) patrí medzi byliny nenápadné vzrastom, ale silné pôsobením. Naraziť na ňu možno na neprístupných miestach peruánskych Ánd, kde rastie v malých skupinkách. Podmienky panujúce v nadmorskej výške 3 500 – 4 500 metrov dovolia rastlinke dosiahnuť maximálne 15 centimetrov. Má malé, žlté až tmavo zelené lístky, kvitne fialovými alebo tmavomodrými kvetmi, aké poznáme u domácich horcov. Plody obsahujú čierne alebo hnedé semená, ktorými sa rozmnožuje.

Favoritku peruánskej medicíny môžete nájsť aj pod inými názvami ako napríklad Hircampuri, Té de Chavín alebo Hjircan Pureck. Posledný uvedený jej dali indiáni kmeňa quechua a v preklade znamená „ten, ktorý kráča“. Údajne odkazuje na osoby, ktoré obchádzali dedinky a prinášali liečivé byliny. Zrejme vrátane Hercampuri. A aké je jej slovenské pomenovanie? Horec purpurový.

Hoci sú domovom Hercampuri peruánske provincie Puno, Cajamarca alebo Cuzco, bylina je dnes pestovaná aj v Južnej Amerike, USA a dokonca aj v Európe. Čo svedčí o jej značnej popularite.

Pre potreby fytoterapie sa používa celá nadzemná časť, ktorá býva zbieraná ručne a starostlivo, pomaly sušená. Stonky s lístkami a kvety obsahujú okrem horkých glykozidov taktiež euritarin a minerálne látky (vápnik, draslík, sodík, horčík a hliník). Pretože Hercampuri chutí naozaj výrazne horko, odporúčame pri užívaní začať s malými dávkami a postupne ich zvyšovať.

Bylinu by nemali užívať osoby s vredovým ochorením žalúdka a dvanástnika, rovnako tak tehotné a dojčiace ženy alebo deti. Maximálna dĺžka bylinnej kúry nemá presiahnuť 2 mesiace.