Kúzelná tekvica so škoricou - ovocný čaj

Nálev a chuť čaju

Pôvod čaju

Škorica bola v stredoveku drahšia ako zlato a európske mocnosti okrem iného kvôli nej viedli vojny o kontrolu Cejlónu. Z tekvíc pre zmenu Indiáni vyrábali všetko možné, misy, hudobné nástroje, dokonca aj člny. Európania dlho nevedeli, čo si s touto zeleninou počať, až im došlo, že tiež skvele chutí a je navyše plná zdraviu prospešných látok.

Z kakaových šupiek Aztékovia varili nápoj pre chudobných, zatiaľ čo bohatí pili čokoládu z drahocenných bôbov. Dnes sa zo šupiek po celom svete vyrábajú čajové zmesi a vďaka svojej čokoládovej vôni si získali miesto v šálkach veľa čajových nadšencov.

Stredovekí rytieri nosili sušené jablká ako zásobu na cesty, pretože vydržali mesiace bez chladenia. Paradoxom sušenia je, že jablko zbavené vody chutí jablčnejšie ako to čerstvé. Všetky chute sa uložia do tenkých plátkov, ktoré na jazyku postupne uvoľňujú koncentrovanú ovocnú sladkosť.

Mandľovník kvitne vo februári ako vôbec prvý ovocný strom, preto sa v stredomorských kultúrach stal symbolom jari. Kokosová palma môže produkovať nektár cez sto rokov, pričom jeden strom dá ročne až 350 litrov miazgy. Z tejto miazgy sa odparením vyrába kokosový cukor, ktorý si uchováva karamelovú chuť a minerály z vulkanickej pôdy tropických ostrovov.

Pražená ryža sa pôvodne pridávala do čaju ako lacná prísada v dobách nedostatku. Kombinácia ryže s čajom sa ale tak ujala, že vznikol samostatný nápoj genmaicha. Mrkvové plátky v zmesi krásne dopĺňajú karamelové tóny kokosového cukru.