Rdesno blšník vňať (Persicaria lapathifolia) - bylina

Nálev a chuť čaju

Vrbica biela sa vyznačuje silnou horkosťou a jemnou zvieravosťou, ktoré dokonale oživia každú čajovú zmes. Samostatne si však získa svoje miesto vďaka intenzívnej chuti a prirodzenej čistote.

Pôvod čaju

Rovnako ako má táto bylinka množstvo názvov, má aj množstvo zaujímavých látok. Ale vezmime to pekne postupne.

Rdesno blšník, poznáme tiež ako vŕbica biela alebo horčiak štiavolistý (na Slovensku), je jednoročná rastlina z čeľade rdesnovitých (Polygonaceae). Súčasné latinské meno znie Persicaria lapathifolia, predtým ale bola uvádzaná ako Polygonum lapathifolium.

Ide o veľmi variabilnú rastlinu, ktorá sa dokáže prispôsobiť rôznym prírodným podmienkam. Jej výška kolíše od nízkych foriem (okolo 20 centimetrov) až po vzpriamené rastliny dosahujúce 100-150 centimetrov. Lodyha je priama alebo poliehavá, často vetvená, s hladkým povrchom, niekedy červenkastá. Rdesno blšník má striedavé, podlhovasté, vajcovité až kopijovité listy, často s charakteristickými tmavými škvrnami uprostred. Kvety sú drobné, žltozelené, belavé alebo ružovkasté. A konečne kvetenstvo - to má valcovitý tvar s dĺžkou 3-6 centimetrov. Bylina plodí lesklé, tmavo hnedé až čierne nažky.

Veľmi pravdepodobne už ste Rdesno videli. Je totiž rozšírené v miernom pásme severnej pologule, predovšetkým v Európe, Ázii a Severnej Amerike – sekundárne bolo zavlečené aj do ďalších častí sveta. Preferuje vlhké stanovištia s pôdami bohatými na dusík. Často rastie na brehoch vodných tokov a rybníkov, v lužných lesoch, priekopách pozdĺž ciest, na vlhkých okrajoch polí a obrábaných plôch, rumoviskách a pri cestách. Dobre znáša aj dočasné zaplavenie a často sa vyskytuje ako poľná burinu. Rozmnožuje sa výhradne semenami, ktoré si uchovávajú klíčivosť aj niekoľko rokov.

Teraz prichádza čas na spomínané dôležité látky, ktoré rdesno blšník obsahuje. Ide predovšetkým o:

• Flavonoidy (najmä quercetín a rutín),
• triesloviny (predovšetkým taníny),
• horčiny,
• silice,
• organické kyseliny,
• slizy,
• vitamín C v relatívne vysokom množstve,
• minerálne látky (draslík, vápnik, horčík),
• oxymetylanthrachinóny,
• glykozidy a fenolové kyseliny.

Okrem bylinkárstva, nachádzalo rdesno využitie aj v kuchyni. Z mladých výhonkov a listov sa predtým pripravovali zeleninové pokrmy, a to predovšetkým v dobách núdze. Semená boli v niektorých oblastiach mleté na múku a pridávané do chlebového cesta. A čo viac – bylina sa tradične používala na odpudzovanie bĺch u hospodárskych zvierat (odtiaľ pochádza aj český názov „blšník“) a slúžila ako súčasť krmiva pre hydinu. K tomu všetkému bolo možné z rastliny získať žlté farbivo na farbenie tkanín.