ROOIBOS ZELENÝ čaj

Nálev a chuť čaju

Pretože je tento Rooibos nefermentovaný, jeho nálev nemá typickú hnedočervenú farbu. Je krásne žltý. Tiež v chuti a aróme sa odlišuje. Zelený Rooibos vonia čisto prírodne, bylinkovo, akoby mierne trávovo. Chutí prirodzene, sladko bylinne, mäkko a jemne.

Zelený Rooibos je prirodzene bezkofeínový, preto sa výborne uplatňuje na doplnenie pitného režimu malých detí, tehotných a dojčiacich žien i ľudí v rekonvalescencii.

Vyskúšajte Green Rooibos tiež ako ice tea!

Pôvod čaju

Zelená verzia Rooibosu je o dosť vzácnejšia ako červená, ale napriek tomu nachádza stále viac konzumentov na celom svete. Rooibos Green sa vyrába z kríkov čajovníkovcov Kapských, ktoré enzooticky rastú výhradne na obmedzenom území v juhoafrickom pohorí Cederberg. Ide o asi stopädesiatcentimetrové byliny čeľade bobuľovité, typické dlhými vetvičkami a zelenými ihlicovitými lístkami. Sú veľmi náročné na vzdušnú vlhkosť, pôdne pomery, slnečný svit aj tieň, preto je ich inde na svete takmer nemožné pestovať. Čajovníkovce majú napriek tomu mimoriadnu schopnosť prečkať časté požiare, ktoré Južnú Afriku zasahujú. Obhorené rastliny veľmi rýchlo dorastajú a ak v pôde uviaznu ich semená, vydržia až 6 rokov, kým nenastanú priaznivé podmienky pre vyklíčenie. Čajovníkovce sa zberajú raz ročne, a to skoro na jeseň. Skoro ráno sa strihajú celé vetvičky v dĺžke asi 35 centimetrov. V prípade zeleného Rooibosu sú rýchlo nasekané na malé kúsky a sušené. To preto, aby sa zabránilo oxidácii a uchovali sa všetky cenné vlastnosti Rooibosu. Ešte, než sa čaj balia, prechádza špeciálnym chladiacim procesom.

História Rooibosu je popísaná zhruba od 17. storočia, kedy región Cederberg, vzdialený asi 250 kilometrov od Kapského mesta, prvýkrát navštívili európski botanici. Vtedy konštatovali, že v oblasti sa nachádza mnoho "dobrých rastlín" s liečebnými účinkami. V roku 1722 zaznamenal švédsky prírodovedec Carl Thunberga, že miestne prírodné kmene varia čaj z rastlín, ktoré opísal ako Redbush alebo Rooibos. Chuť a účinky čaju učarovali neskôr holandským osadníkom. Pili ho ako náhradu za čierny čaj, ktorým bola Južná Afrika veľmi komplikovane zásobovaná. V roku 1904 sa pre Rooibos nadchol Benjamin Ginsberg, ruský osadník, a v roku 1930 presvedčil miestneho lekára a učenca Dr Le Fras Nortier, aby sa pokúsil založiť prvú plantáž Rooibosu. Neviedla k nej jednoduchá cesta, ale vďaka miestnym ľuďom, ktorí objavili, ako získať semená Rooibosu (roznášajú ich mravce), sa Rooibos v oblasti Cederberg rozšíril a časom si vydobyl miesto aj na svetovom trhu s čajom. Ešte v roku 2008 sa však riešila ochranná známka Rooibosu, ktorú si v USA zaregistroval istý Burke. Parlament v Južnej Afrike však prijal zákon o duševnom vlastníctve a zaistil obmedzenie používania názvu Rooibos výhradne pre čaj vypestovaný v oblasti Cederberg.