ŠKORICA CEJLONSKÁ BIO

Nálev a chuť čaju

Pravá škorica chutí jemne, sladkasto a delikátne. Jej aróma je úplne typická a rozoznateľná. Ak škoricu zalejete horúcou vodou, získate svetlý, voňavý výluh. Častejšie sa ale používa k finálnemu dochuteniu nápojov, vrátane čajov.

Vyskúšajte ju napríklad so zázvorovým čajom, čiernym čajom s mliekom alebo zeleným Gunpowder.

Pôvod čaju

Škorica je kôra škoricovníka, stromu z čeľade vavrínovitej. V zásade existujú dva typy škoricovníkov - ceylonský a čínsky. Takzvaná pravá škorica, kvalitnejšia a s menším obsahom kumarínu (u ktorého existujú pochybnosti o zdravotnej prospešnosti) pochádza zo škoricovníka cejlonského (Cinnamomum zeylanicum). Jeho pôvod samozrejme nájdeme na ostrovnom štáte v juhovýchodnej Ázii, ale pestuje sa aj v iných tropických oblastiach. Kôra stromu vyniká svetlou farbou, je krehká a na chuť veľmi delikátna a jemná.

Stromy môžu dorastať až do výšky 10 metrov, pre potreby zberu škorice sa ale udržujú nižšie. Majú podlhovasté lesklé listy a drobné biele kvety. Plodom sú modročierne bobule. Škoricovníkom sa dobre darí v piesočnatej, často zavlažovanej pôde. Zberajú sa celé vetvy, ktoré dosiahli priemer 2-3 cm.

Dvakrát ročne (v máji a júni, októbri a novembri) ich farmári zrezávajú, potom z nich odstránia listy a postranné vetvičky. Tradične sa kôra uvoľňuje pritláčaním tvrdého dreva po celom obvode vetiev. Po narezaní ju možno pekne olúpať. Jeden deň sa nechávajú biele zvitky škorice odpočívať.

Nasleduje napnutie na širšiu tyč a ručné zoškrabanie vonkajšej korkovej vrstvy. Nakoniec sa suší - najprv v tieni, potom na priamom slnku. Kôra sa tým zvinie do známej "dvojitej trubice" a mierne stmavne.

Škorica neobsahuje žiadne dodatočne pridané arómy ani farbivá.