Svetlík lekársky vňať - bylina

Nálev a chuť byliny

Odvar z vňate svetlíka lekárskeho chutí bylinne a v závere mierne horkasto. Nálev má svetlú farbu a je takmer bez vône.

Pôvod byliny

Hovorí sa mu aj ambrožka, okoteška alebo mačací ľan. Podľa toho možno súdiť, že sa svetlík lekársky (Euphrasia officinalis) teší ľudskému záujmu mnoho a mnoho rokov. Najskôr bylinkári a neskôr botanici popísali túto rastlinu ako asi štvrťmetrovú, poloparazitnú, bielo až fialovo kvitnúcu. Bola populárna v čase starého Grécka aj za panovania kráľovnej Alžbety I. a zostáva na výslní dodnes. Možno aj vďaka svojmu menu – Euphrasia totiž odkazuje ku gréckej bohyni radosti.

Ako sme už uviedli, ide o bylinu poloparazitnú. To znamená, že na svoj rast využíva anorganické látky iných rastlín. Svetlík lekársky sa preto vyskytuje tam, kde takéto možnosti existujú, teda na lúkach, rašeliniskách alebo pastvinách. Je potrebné dodať, že je veľmi citlivý na kvalitu podzemných vôd, preto sme ho predtým mohli vídať oveľa častejšie ako dnes.

Na každý pád, svetlík lekársky je rozšírený po takmer celej Európe. Poznáte ho podľa listov vajcovitého tvaru s pílovitými okrajmi a kvetov bielej či jemne fialovej farby, ktoré majú na spodine žltú škvrnu. Kvety bývajú približne centimeter veľké a objavujú sa od júla do októbra. Plodom je podlhovastá kapsula.

Prečo je svetlík stále tak populárny? Dôvodom je vysoký obsah glykozidov, trieslovín, silíc a flavonoidov, zároveň je bylina zdrojom provitamínu A a vitamínu C. Jej vonkajšie aj vnútorné užívanie podporuje normálny stav zraku a osvieženie tela. Najčastejšie sa pridáva do čajových zmesí, možno z nej ale aj vyrobiť tinktúru alebo víno.