Tekvicové pohladenie - ovocný čaj

Nálev a chuť čaju

Ovocný čaj Tekvicové pohladenie dáva po zaliatí horúcou vodou svetločervený nálev s príjemnou, sladko korenenou vôňou. Pokiaľ ide o chuť, môžeme ju popísať ako hrejivú, sladkú, so stopami tekvice a dotykom škorice.

Pôvod čaju

Dve ingrediencie sú pre tento čaj určujúce – tekvica a škorica. Poďme si o nich teda niečo málo povedať.

Tekvica, patriaca do čeľade tekvicových, pochádza z oblasti súčasného Mexika, kde ju pôvodní obyvatelia pestovali už pred viac ako 7 000 rokmi. Odtiaľ sa rozšírila do celého sveta a prispôsobila sa rôznym klimatickým podmienkam. Vďaka tomu na tekvicu dnes narazíme najčastejšie v miernom až subtropickom pásme. K najväčším producentom tekvíc patria Spojené štáty, India, Ukrajina, Rusko a Čína.

Ide o jednoročnú rastlinu vyžadujúcu dostatok slnka, tepla a vlahy. Popisovať, ako tekvica vyzerá, by bolo nosenie sov do Atén, napriek tomu spomeňme, že má okrúhly až oválny tvar a môže sa vyskytovať v rôznych veľkostiach – od skutočne malých, dekoratívnych kúskov po obrie kusy vážiace desiatky kilogramov. Jej šupka býva pevná, najčastejšie je oranžová, žltá a zelená, ale existujú aj biele, modré alebo pruhované tekvice. Vnútri je tekvica dutá, vyplnená mäkkou dužinou oranžovej alebo žltej farby, ktorá obsahuje oválne, ploché a jedlé semená. Tekvica je nízkokalorická zelenina bohatá na vitamíny a minerály. Obsahuje napríklad vitamín A, vitamíny C a E, vitamíny skupiny B, ale aj draslík, horčík, vápnik a vlákninu. Ako tekvicu využiť? Skvelá je na prípravu polievok, pyré, koláčov, smoothie a rôznych omáčok.

Teraz už zostáva len pridať pár riadkov o škorici, aromatickej kôre stromu škoricovníka. Ten pochádza z oblastí juhovýchodnej Ázie, konkrétne Srí Lanky, Indie a Číny. Dnes sa pestuje aj v ďalších tropických oblastiach, ale Srí Lanka zostáva jedným z jeho hlavných producentov – zameriava sa predovšetkým na škoricu pravú (Cinnamomum verum), zatiaľ čo Čína a Vietnam produkujú prevažne škoricu cassia (Cinnamomum cassia), ktorá má výraznejšiu a ostrejšiu chuť. Škoricu je možné žať v období dažďov, kedy je kôra stromov mäkká a ľahko sa oddeľuje. Najprv je potrebné odrezať mladé výhonky, ktoré sú zvonku zbavené tenkej kôry. Potom robotníci zoškrabnú tenkú vnútornú vrstvu kôry, tú zrolujú do typických škoricových zvitkov a sušia na slnku. Najcennejšou látkou obsiahnutou v škoricu je cinnamaldehyd. Dodáva jej charakteristickú vôňu a chuť. Okrem toho obsahuje eugenol, polyfenoly, malé množstvo vitamínov a minerálnych látok (mangán, vápnik, železo). Škorica sa používa najmä v kuchyni ako korenie do dezertov, nápojov či mäsových pokrmov, ale aj napríklad na výrobu kozmetiky.