Yerba Mate Žalúdočný elixír

Nálev a chuť čaju

Po zaliatí horúcou vodou dáva čaj Yerba Mate Žalúdočný elixír nálev svetlo žltej farby, decentnej, bylinkovej vône a veľmi príjemnej, ľahkej chuti. Pretože sme zmes namiešali tak, aby nedráždila, je výsledok nežný, bylinný, vľúdne zemitý a milo korenený.

Pôvod čaju

Začnime u yerba mate, tradičného juhoamerického nápoja, ktorý sa vyrába z listov cezmíny paraguajskej (Ilex paraguariensis). Tá rastie najmä v Argentíne, Paraguaji, Uruguaji a južnej Brazílii. Vždyzelený ker alebo malý strom dorastá do výšky 15 metrov, má tuhé, lesklé listy tmavo zelenej farby a kvitne bielymi kvetmi. Pre úplnosť dodajme, že plody sú malé červené bobule, ktoré dozrievajú počas jesene. Cezmína preferuje teplú a vlhkú klímu a najčastejšie sa pestuje v subtropických lesoch Južnej Ameriky.

Pozornosť ale nepriťahujú jej kvety alebo snáď plody. Tým najzaujímavejším na cesmíne paraguajskej sú listy a vetvičky. Práve z nich sa vyrába yerba mate, neoddeliteľná súčasť juhoamerickej kultúry a každodenného života. História mate siaha až do predkolumbovskej éry, kedy ju začali využívať domorodí obyvatelia Južnej Ameriky - Guaraníovia a ďalšie pôvodné kmene. Bola pre nich posvätnou rastlinou a predstavovala prostriedok na dosiahnutie sily, vitality a vnútorného pokoja.

Moderná veda ukazuje, prečo sa mate stalo tak populárne. Obsahuje totiž okrem kofeínu, ktorý je zodpovedný za stimulačné účinky, tiež napríklad alkaloidy teobromín a teofylín aj antioxidanty, vitamíny a minerálne látky. Vymenujme napríklad vitamíny skupiny B, vitamín C, horčík, draslík a mangán. Vďaka tomu patrí k schváleným zdravotným účinkom yerba mate podpora normálnej činnosti kardiovaskulárneho systému, schopnosť potlačiť duševnú aj telesnú únavu, vylučovať z organizmu vodu a kontrolovať telesnú hmotnosť.

Nemenej zaujímavá je mäta pieporná (Mentha × piperita), aromatická trvalka známa osviežujúcou mentolovou vôňou a širokým využitím. Ako vyzerá, iste viete: Dosahuje 40 až 80 centimetrov, má priamu, štvorhrannú lodyhu s tmavo zelenými, vajcovito kopijovitými listami s pílovitým okrajom. Listy sú stopkaté, dlhé 4–9 centimetrov. Kvety sú drobné, ružové až fialové, usporiadané v lichopreslenoch, ktoré tvoria klasovité kvetenstvo na vrchole stonky. Celá bylina je pokrytá žľazkami vylučujúcimi aromatické silice, ktoré jej dodávajú charakteristickú vôňu.

Používanie mäty má dlhú históriu. Sušené listy mäty boli objavené v hrobkách datovaných do roku 1 000 pred n. l. Starí Gréci a Rimania ju využívali v prípade tráviacich ťažkostí a ako osviežujúcu prísadu do kúpeľov. Aj v stredovekej Európe bola mäta mimoriadne cenená, v 18. storočí ju ľudia začali pestovať komerčne na výrobu mätového oleja.

Listy mäty piepornej obsahujú 1–2 percentá silice, ktorej hlavnou zložkou je mentol (asi 50 percent) a mentón (asi 10 percent). Ďalej obsahuje menthofuran, piperitón, triesloviny, horčiny, flavonoidy, kyselinu octovú a ďalších približne 40 zložiek. Tieto látky prispievajú k normálnej činnosti gastrointestinálneho traktu, normálnemu tráveniu a funkcii pečene, normálnej funkcii dýchacej sústavy aj k podpore relaxácie a imunity.