ZLATOBYĽ VŇAŤ - bylina

Nálev a chuť byliny

Pikantná vôňa pripomínajúca citrus. Nálev jantárovej farby má zemitú bylinnú chuť s pomerne horkým koncom.

Pôvod byliny

Otázka na začiatok: čo má spoločné zlatobyľ, Thomas Edison a Henry Ford? Nie, nie je to začiatok vtipu. Thomas Edison dostal od Henryho Forda v roku 1920 za úlohu nájsť dostupný zdroj gumy na výrobu pneumatík pre slávny Model T. A zlatobyľ bol jasná, hoci nakoniec nerealizovaná, voľba.

Rastie totiž divo takmer po celom miernom pásme severnej pologule. V Európe najčastejšie narazíte na zlatobyľ obyčajný. Ostatné jeho druhy (hlavne tie zo Severnej Ameriky) sa tu vyskytujú tiež, môžu však v našich podmienkach pôsobiť voči ostatným rastlinám ako škodcovia.

Zlatobyľ obyčajný (latinsky Solidago virgaurea) získal svoje meno podľa záplavy zlatých drobných kvetov, ktoré ho obsypú počas neskorého leta. Rastlina dorastá do výšky až jedného metra a nájdete ju na rozmanitých miestach - od lúk cez kamenisté valy až po horské pastviny.

V ľudovom liečiteľstve ju poznajú aj pod názvom Celík (tu pomenovanie pravdepodobne vychádza zo schopnosti byliny zaceľovať rany). Pre pozitívny vplyv na zdravie sa zbiera v podstate celá nadzemná časť rastliny, pričom listy a kvety sa niekedy pridávajú aj do rôznych pokrmov. Z kvetov dokážu včely vyrobiť navyše naozaj výborný med - tmavý a výrazný. Na prípravu nálevov a tinktúr sa však najčastejšie využíva vňať. Jej chuť môže pripomínať sladké drievko či pendrek. Získaný nálev sa nemusí len piť, ale možno ho tiež používať zvonka na obklady.

Konzumácia by mala byť striedma a nemala by prekročiť dva mesiace. Potom si radšej doprajte pár týždňov pauzu. Vyvarovať by sa mu mali tehotné a dojčiace ženy. Ľudia s ochorením srdca a obličiek by všetko mali vopred konzultovať s ošetrujúcim lekárom.