JAPAN HOUJICHA BIO - zelený čaj

Nálev a chuť čaju

Nálev farby zlatistého karamelu prekypuje intenzívnymi čajovými tónmi ako u iných zelených čajov. Napriek tomu sú chuťové linky pečením príjemne zaoblené a prevláda v nich jemná nasládlosť.

Pôvod čaju

Aj zdanlivo beznádejná situácia môže vyústiť v zázračný objav. Tak je to aj u vzniku houjichy. V roku 1920 bol kjótsky obchodník s čajmi skutočne zúfalý. Jeho zelený čaj, ktorý sa mu nepodarilo predať, už začal starnúť a hrozilo, že ho bude musieť vyhodiť. Rozhodol sa preto pre veľmi neobvyklú vec. Čajové lístky sprudka orestoval, aby im dodal novú silu, a do výsledku sa zamiloval.

A nielen on, z houjichy sa v Japonsku čoskoro stal veľmi obľúbený nápoj. Rast aj zber prebieha ako u iných čajov typu bancha. Aj keď v tomto konkrétnom prípade je prísne dodržiavaný ekologický prístup bez pridávania akýchkoľvek zbytočných chemických hnojív. Potom, čo čajové lístky zvädnúť, sa opatrne zrolujú a rozložia sa na kovové pláty. Nasleduje prudké a veľmi krátke opečenie nad rozpáleným uhlím, čím houjicha získa svoju typickú farbu a vôňu.

Zdanlivo preto vyzerá ako čierny čaj, avšak po prvom ochutnaní je jasné, že si stále uchováva charakteristické rysy čajov zelených. Restovaním však houjicha stratila ich známu "ostrosť". Všetky chute sú zjemnené, zaoblené a nenájdete u nej ani náznak trpkosti. Naopak vás privíta nasládlosť s výraznými pečenými a orieškovými tónmi. Najväčším rozdielom je však minimálny obsah kofeínu, preto si houjichu môžete dopriať po celý deň bez obavy z prebdených nocí.

Niekto houjichu pripodobňuje k oolongu, avšak nálev z dlhých rozvinutých lístkov je skrátka jedinečný. Na trhu možno naraziť aj na houjichu zo senchy či kukichy, bancha však jednoznačne vedie rebríček popularity. Vďaka pomerne vysokému obsahu vitamínu C a katechínu a už spomínanému nízkemu obsahu teínu sa s obľubou dáva aj deťom či ako rýchla pomoc pri bežnom nachladnutí.