Komonica lekárska vňať - bylina

Nálev a chuť byliny

Nálev z vňate komonice lekárskej je svetlo žltý, vôňou pripomína letnú lúku. Chuť je bylinná, intenzívna.

Pôvod byliny

V starých herbároch nájdete komonicu lekársku (Melilotus officinalis) pod názvami lampáš, medová ďatelina, konská ďatelina alebo včelia bylina. Všetky zodpovedajú buď jej vzhľadu, alebo použitiu. Má žlté kvety, milujú ju včely a často ju nájdeme na konských pastvinách. Je potrebné dodať, že hospodárskym zvieratám práve nechutí.

Dvojročná rastlina dosahuje približne do metra a pol výšky, má trojpočetné listy a ako sme spomínali, žlté kvety. Pretože patrí do čeľade bôbovité, môžu pripomínať kvety agátu alebo čilimníka. Akonáhle sú opelené, vytvárajú struky šedohnedej farby obsahujúce pár semien.

Komonica lekárska je v našich končinách ako doma, naraziť na ňu môžeme aj v Ázii, do Južnej Afriky či Ameriky bola zavlečená. Obvykle rastie na suchých lokalitách, v nížinách. Jej kvety lákajú včely, zaručuje im dostatok potravy, preto ju včelári ako nektarodárnu a peľodarnu bylinu s obľubou vysádzajú. Kvitne od júna do septembra.

K základným látkam, ktoré definujú vlastnosti komonice lekárskej, patrí kumarín a melitolín. Je zaujímavé, že kumarín odpudzuje hmyz a aj niektoré hlodavce. Nás ale iste viac poteší jeho sladká vôňa (nie nadarmo je využívaná ako súčasť parfumov) a zároveň zapojenie do chemických reakcií, počas ktorých dochádza k zníženiu zrážanlivosti krvi.

Prečo je komonica medzi bylinkármi taká populárna? Požívanie odvarov z jej vňate má priaznivý vplyv na normálnu činnosť pečene, cievnej sústavy aj tkanív. Avšak vyrobiť z nej môžete napríklad aj komonicové víno, maste, obklady alebo tinktúru.

Ovšem pozor – byline by sa mali vyhnúť ľudia s poruchou zrážanlivosti krvi.