MALINOVNÍK LIST - bylina

Nálev a chuť byliny

Horkosť listov sa tu snúbi so sladkosťou. Nálev očarujúcej jantárovej farby Vás príjemne prekvapí vôňou a chuťou lahodných malín.

Pôvod byliny

Ostružina maliníková alebo tiež maliníkový ker (latinsky Rubus idaeus) sa so svojimi šlahúňovitými vetvami drží zásady "ani kúsok nazmar".

Sladké súplodie, ktorého typickú farbu mu podľa legendy dala Diova pestúnka, keď sa pichla o tŕň maliníku, poznáme asi všetci. Málokto ale vie, že si na ňom pochutnávali už naši pravekí predkovia, hoci sa jednalo o divokú variantu malín. V stredoveku potom šťava z plodov slúžila ako farbivo v maliarstve.

Niektorí obyvatelia Filipín dodnes veria, že zapletené prúty kríka vyháňajú zlých duchov z ich obydlia. V Nemecku pre zmenu zväzok vetví priviazaný na telo koňa skrotí aj toho najspornejšieho žrebca.

A listy? Na ne nedali dopustiť ženy indiánskeho kmeňa Cherokee, ani európske či ázijské babky bylinkárky. Dochovaná chvála znie naprieč kontinentmi a nájdete ju nielen v gréckych bájach, rímskych lekárskych spisoch, ale aj v čínskom ľudovom liečiteľstve.

Plané maliníkové kríky ovládli celú Európu, niektoré časti Ázie a cez Beringov prieliv sa dostali až do Severnej Ameriky. Je teda prekvapujúce, že ku šľachteniu jednotlivých odrôd došlo až okolo roku 1600, a to na území Veľkej Británie a Francúzska. Škótsko bolo po dlhú dobu pre maliny krajínou zasľúbenou. V päťdesiatych rokoch minulého storočia dokonca medzi Škótskom a Londýnom jazdil tzv. Malinový špeciál, vlak dovážajúci pravidelné zásoby týchto dobrôt.

Hoci samotné listy asi nikdy nedosiahnu popularity šťavnatých malín, určite sa na ne nesmieme pozerať cez prsty. Zbierajú sa na jar, skôr než sa plne rozvinú kvety. Vďaka tomu si v sebe udržia všetky užitočné látky. Nálev z nich nielenže pomáha, ale narozdiel od mnohých "listových" výluhov ten maliníkový aj veľmi príjemne chutí a možno ho piť dlhodobo. A hlavne - môžu ho piť úplne všetci (iba nastávajúce mamičky musia počkať až do ukončeného 35. týždňa tehotenstva).