Grécky horský čaj Malotira (Hojník horský) - Mursalský čaj

Nálev a chuť čaju

Žltooranžový nálev môže svojou chuťou vzdialene pripomínať čaj z materinej dúšky, šalvie alebo medovky. Je sladký, bylinkový a veľmi príjemný.

Pôvod čaju

Hojník horský (Sideritis scardica) bol známy už starovekým Grékom. Jeho účinky popísal napríklad lekár a botanik Dioscorides. Už vtedy sa o hojníku hovorilo ako o byline, ktorá pomáha hojiť rany spôsobené v bitkách železnými zbraňami vojakov. Ostatne samotné meno rodu Sideritis vychádza z gréckeho slova sideros, teda železo. Práve preto sa hojníku niekedy hovorí aj „železná bylina“.

Takzvaný horský alebo pastiersky čaj (Mountain Tea, Ironwort, Shepherd Tea) patrí do čeľade hluchavkovitých, je teda príbuzný s mätou, materinou dúškou, šalviou alebo levanduľou. V prírode ho nájdete predovšetkým vo vysokohorských oblastiach Balkánu a východného Stredomoria, najmä v Grécku, Bulharsku alebo Turecku. Rastie vo výškach okolo 1 000 – 2 000 metrov nad morom, často na kamenistých svahoch, suchých lúkach a skalách, kde je pôda chudobná na živiny, ale vzduch mimoriadne čistý.

Na prvý pohľad ide o nenápadnú, aj keď veľmi pôvabnú bylinu. Dorastá približne 15–40 centimetrov. Má priamu lodyhu, úzke listy pokryté jemnými striebristými chĺpkami a drobné žlté kvety usporiadané v hustých kvetenstvách. Práve tieto chĺpky chránia rastlinu pred vysychaním aj silným horským slnkom – ide o prirodzenú adaptáciu na drsné podmienky, v ktorých hojník rastie.

Dnes je hojník horský v mnohých oblastiach chránenou rastlinou, pretože v minulosti bol vo voľnej prírode často zbieraný. Kvalitný čaj sa získava predovšetkým z kontrolovaných horských plantáží, kde sa bylinka pestuje šetrným spôsobom bez chemických postrekov. Vďaka tomu si zachováva vysoký obsah cenných látok aj svoju typickú aromatickú vôňu.

Hojník horský obsahuje napríklad:

• flavonoidy (apigenín, luteolín),
• éterické oleje,
• fenolické kyseliny,
• triesloviny,
• minerálne látky (draslík, horčík, železo, zinok),
• stopové prvky (meď, selén).